Dorota Kenderová je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V roku 2012 získala doktorský titul na Katedre intermédií, kde neskôr pôsobila ako odborná asistentka v ateliéri Ilony Németh. Koordinovala a viedla medzinárodný vzdelávací projekt Open Studio a v roku 2003 spoluzaložila a viedla galériu HIT v Bratislave zameranú na súčasné umenie. V roku 2005 sa stala laureátkou medzinárodnej ceny Essl Award určenej mladým umelcom. Zúčastňovala sa umeleckých pobytov v New Yorku, Viedni či Kremsi a vystavovala na mnohých domácich i zahraničných výstavách.

Od roku 2016 vedie Východoslovenskú galériu v Košiciach – jednu z najvýznamnejších krajských galérií na Slovensku so zbierkou vyše 8 000 diel. Pod jej vedením sa galéria rozvíja ako dynamická kultúrna inštitúcia s nadregionálnym presahom, ktorá popri výstavnej činnosti a rozvoji zbierok buduje aj inkluzívne sprievodné programy pre širokú verejnosť. Pôsobí v odborných komisiách FPU a CIKE a opakovane zasadala v porotách prestížnych ocenení, vrátane Ceny Oskára Čepana a výberu slovenského pavilóna na Benátskom bienále.

Jaro Varga vyštudoval magisterské a doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave a absolvoval štúdijné pobyty na ABK vo Viedni, ASP Vo Vroclavi a SRU v Pennsylánii. V roku 2024 získal habilitáciu (doc.) na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave v Poľsku.

V rokoch 2010 a 2008 bol finalistom Ceny Oskára Čepana a v roku 2015 laureátom Ceny Tatrabanky za umenie do 35 rokov a v roku 2017 laureátom ceny Nadácie NOVUM. V roku 2024 bol nominovaný na cenu Eleny Lackovej za významnú pozitívnu zmenu do slovenskej spoločnosti. Vystavoval doma a v zahraničí - SNG v Bratislave, NG v Prahe, Prague Biennale 6, Futura v Prahe, Kunstraum Kreuzberg v Berlíne, ZKU v Berlíne, Secession vo Viedni, Triangle Arts Association v New Yorku, National Museum of Contemporary Art v Soule, v The 8th Floor Gallery v New Yorku a v Mestskej galérii v Gdaňsku.

Absolvoval rezidenčné pobyty vo Viedni, Berlíne, Varšave, New Yoku, Soule, Kremse, Prahe, a ďalšie. Najaktuálnejšie realizoval samostatné výstavy v Goethe inštitúte v Bratislave, v Tàpies Foundation v Barcelone, v Múzeum Picasso v Barcelone, Album Arte v Ríme, Huntkastner Gallery v Prahe a ďalšie. V roku 2019 bol na umeleckom pobyte v Delfina Foundation v Londýne, v roku 2022 v Sa Sa Art v Phnom Penh v Kambodži a v Headlands Center for Arts v San Franciscu.

V roku 2023 predstavil najaktuálnejšiu tvorbu na samostatnej výstave "In Someone Else's Game" v Ivan Gallery v Bukurešti a na samostatnej výstave "Travel Tales in The Land" v Haifa Museum of Art v Izraeli. V roku 2024 vytvoril dielo "Mlčanie nás neochráni", ktoré vzniklo v Synagóge - Centre súčasného umenia GJK v Trnave a bolo prezentované aj na festivale Pohoda, v kultúrnom centre v Synagóge v Stupave a v Mestsej knižnici v Bratislave v rámci Bielej noci.

V roku 2025 absolvoval rezidenčný pobyt v YBYTU Art Center Sao Paulo, Brazília. Počas roku 2026 sa angažuje ako kurátor intervencií do verejného priestoru "Na počkanie" v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.

Peter Tajkov študoval dejiny výtvarného umenia a archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1992 – 1999). Na tejto univerzite obhájil aj doktorát v odbore Dejiny výtvarného umenia (2010). V 0. rokoch pôsobil ako kurátor výstav súčasného a moderného umenia v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach.

Od roku 2001 prednáša dejiny svetového a slovenského výtvarného umenia 20. storočia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde zároveň od roku 2017 vedie Katedru dejín a teórie umenia. Na fakulte pôsobil aj ako prodekan pre vedu a výskum (2005-2008 a 2013-2017). Venuje sa aj kurátorstvu výstav a archeologickému výskumu. Je autorom textov z oblasti umeleckej kritiky, štúdií v umeleckých monografiách, ale aj vedeckých prác z oblasti „starého“ umenia a archeológie.

V rokoch 2015 – 2016 bol členom medzinárodnej poroty Ceny Oskára Čepana. V roku 2018 získal cenu Biela kocka od Rady galérií Slovenska za výstavný projekt Po moderne – Metropola Východu (1945 – 1989). Bol členom redakčnej rady časopisu Flash Art CZ/SK (2020-2023) a je členom galerijnej rady Východoslovenskej galérie v Košiciach.

Architekt Igor Cziel patrí k predstaviteľom súčasnej regionálnej architektúry, ktorá prepája krajinu, technológiu a verejný priestor. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje na menšie architektonické zásahy s výrazným konceptom, ktoré citlivo reagujú na konkrétne miesto, prírodné prostredie a potreby miestnej komunity.

Charakteristickým znakom jeho projektov je silná väzba na krajinu – stavby rešpektujú topografiu terénu, orientujú sa na výhľady a panorámu a často využívajú prírodné materiály alebo materiály s prirodzenou patinou. Architektúra v jeho podaní nevystupuje ako dominanta, ale ako prirodzená súčasť prostredia, ktorá umožňuje človeku intenzívnejšie vnímať krajinu.

Vo viacerých projektoch pracuje s jednoduchými geometrickými formami a vertikálnymi prvkami, ktoré sa stávajú orientačnými bodmi v priestore. Príkladom je rozhľadňa Green Point, ktorá funguje nielen ako vyhliadkový objekt, ale aj ako výrazný vizuálny symbol miesta.

Významnú časť jeho tvorby tvoria projekty spojené s cestovným ruchom a rekreáciou – rozhľadne, turistické body záujmu či drobná architektúra v krajine. Prostredníctvom nich sa architektúra stáva nástrojom regionálneho rozvoja, podporuje identitu miesta a sprístupňuje prírodné prostredie návštevníkom.